Učenie cirkvi

Kto sme

Už samotný názov poukazuje na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto u nás, na Slovensku, cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže naše slovenské kresťanské korene máme v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazývame i Slovenská katolícka cirkev. Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá, aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí, čo je zvlášť dôležité pre dnešnú dobu, ktorá potrebuje obnovu rodiny a vzor, ktorý jej môžu poskytnúť práve i kňazské rodiny. Biskupské sídlo je v starobylej Nitre.

Starokatolícka cirkev na Slovensku tvorila jeden zväzok s českou starokatolíckou cirkvou. Jej členská základňa sa však začala formovať predovšetkým z nemeckého obyvateľstva. Keďže za komunistického režimu nesmela sa na území Slovenska vyvíjať činnosť tejto cirkvi, podľa cirkevnej ústavy spadali jeho veriaci pod správu najbližšej farnosti v Českej republike, ktorou bolo Brno. Na synode Starokatolíckej cirkvi v Českej a Slovenskej federatívnej republike, ktorá sa konala v roku 1991 v Prahe, bol pre Slovensko určený duchovný z Brna, farár P.Mgr. Augustín Bačinský, ktorý je slovenskej národnosti. Po osamostatnení oboch štátov vznikli i dva samostatné cirkevné subjekty. Ustanovujúce synodálne zhromaždenie samostatnej starokatolíckej cirkvi na Slovensku sa konalo 16.12.1995, v Bratislave.

Starokatolícka cirkev na Slovensku má autonómny a národný charakter. Preto u nás na Slovensku sa cirkev hlási predovšetkým k cyrilometodskému odkazu, v ktorom vidí určitú symbiózu Východnej a Západnej cirkvi.

Starokatolícka cirkev je súčasťou jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi Kristovej. Slovo "starý" v názve vyjadruje ducha pôvodnosti, úprimnosti a dôvery - ducha prvých kresťanských spoločenstiev. Starokatolícki kresťania neprijali učenie o pápežskej neomylnosti a božskom pôvode pápežskej moci, vyhlásené na 1. vatikánskom sneme v roku 1870, pretože je cudzie pôvodnému kresťanstvu.

V dôsledku situácie, ktorá nastala na zasadnutí Medzinárodnej biskupskej (starokatolíckej) konferencie (IBK), v Prahe, v dňoch 16.-22.11.2003, bola zvolaná podľa § 16 Cirkevnej ústavy Starokatolíckej cirkvi na Slovensku (SKC)  Mimoriadna synoda SKC, aby zaujala stanovisko tak, ako sa to vyžadovalo komuniké spomenutého zasadnutia IBK.

Keďže SKC sa vždy otvorene hlásila k pôvodnému katolíckemu učeniu, podobne ako Poľská národná katolícka cirkev (PNCC), ktorú na tomto zasadaní konferencie vylúčili z Utrechtskej únie (ktorá združovala Starokatolícke cirkvi), boli sme nútení na základe nových smerníc IBK opustiť platformu Utrechtskej únie. 

V súčasnosti SKC je riadnym členom Starokatolíckeho patriarchátu (resp. Svetovej rady národných katolíckych cirkví).  

V čo veríme

V čo veríme je stručne zaznamenané v Utrechtskom prehlásení starokatolíckych biskupov z roku 1889, v ktorom sa hovorí: "Zachovávame starokresťanskú zásadu, charakterizovanú sv. Vincentom Lerinským (+ pred 450): Držíme sa toho, čo vždy, všade a všetci verili. To je ozajstné a skutočne katolícke. Podľa toho zachovávame vieru starej Cirkvi, ako je vyjadrená v ekumenických vyznaniach viery a vo všeobecne uznaných dogmách a rozhodnutiach ekumenických koncilov Cirkvi prvého tisícročia. Všetky neskoršie náuky prijímame len do tej miery, v ktorej sa zhodujú s učením starej Cirkvi.

Teologické úsilie starokatolíctva videl jeden z jeho prvých teológov Ignaz von Dollinger v trojitom poslaní:
1.Vydávať svedectvo pre pravdivosť cirkvi a proti ľubovôli pri zostavovaní nových článkov viery.
2.V budúcom vývoji vytvárať cirkev konformnejšiu so starou, ešte nerozdelenou cirkvou.
3. Slúžiť ako nástroj a sprostredkujúci článok pri budúcom znovuzjednotení odlúčených kresťanov a cirkví.
Tým sa stáva chápanie cirkvi, rodiny všetkých kresťanov, ako jednej a svätej, základnou otázkou. Prvky jej štruktúry sú dané Kristom, ako hlavou tela cirkvi skrze Ducha svätého, v historickej kontinuite sa vytvárajúcej jednote svätosti, služby, učenia, zvestovania, utrpenia pri nasledovaní Krista a bratskej službe lásky. Preto Starokatolícka cirkev zachováva sviatostné svätenie v troch stupňoch: službu diakonov, kňazov a biskupov v apoštolskej postupnosti.
Starokatolícka cirkev si je dobre vedomá jedinečnosti svojho návratu k prameňom. Tieto zásady považuje za jedinú možnú cestu k zachovaniu si svojej identity v stále sa meniacom svete okolo nás a súčasne k vytváraniu mostov dorozumenia medzi kresťanmi. Jej súčasnosť i budúcnosť chce byť stále hlbším prenikaním k čistým prameňom a oprosteniu sa od nánosov vekov. Tak chápeme svoju cestu k čistému katolíckemu kresťanstvu a otvorenému spoločenstvu súrodencov vo viere v sekularizovanom svete, v ktorom chceme byť znamením Kristovej prítomnosti a útočišťom istoty. Odtiaľ pramení naše úsilie o obnovu, naša spiritualita aj ekumenická otvorenosť voči ostatným vyznaniam v duchu Augustínovho : "V podstatných veciach jednota, v nepodstatných sloboda, ale vo všetkých láska."
Starokatolícka cirkev zachováva prijímanie Tela a Krvi Kristovej pod obidvoma spôsobmi všetkým veriacim a od začiatku slávi svoje bohoslužby v materinskom jazyku.
Starokatolícka cirkev v zhode s praxou Cirkvi prvého tisícročia nekladie celibát ako podmienku sviatostného svätenia a umožňuje svojim diakonom, kňazom a biskupom žiť v manželstve a mať rodinu.
Starokatolícka cirkev nevylučuje rozvedených z prijímania sviatostí a s láskavosťou posudzuje možnosť ich nového manželstva.
V starokatolíckej cirkvi sú farári volení svojimi farskými obcami a biskup je volený synodou zloženou z kňazov a laikov. Tento demokratický princíp umožňuje pravdivejšie uskutočňovanie všeobecného kňazstva všetkých veriacich a právo každého člena cirkvi spolurozhodovať o všetkých otázkach života cirkvi. 

Starokatolícka cirkev na Slovensku rieši aj aktuálne otázky na vieroučných základoch. Nekompromisne sa postavila napríklad i k otázke homosexuality, ktorá sa, žiaľ, v niektorých cirkvách relativizuje, ba je až protibiblická. 

Vyhlásenie Utrechtskej únii k homosexualite

Mnohí sa na nás obracajú s otázkou, aký vzťah máme s Utrechtskou Úniou. Z toho dôvodu, aby nevznikali nedorozumenia typu, že Starokatolícka cirkev na Slovensku bola vylúčená z Utrechtskej únie, dávame opäť do povedomia vyhlásenie, ktoré bolo napísané ešte v roku 2003 a nesúhlasilo so smerovaním Utrechtskej únie. Na základe nesúhlasu s týmto smerovaním sa Starokatolícka cirkev rozhodla toto zoskupenie opustiť. 

Vyhlásenie delegátov riadnej Synody SKC k sestrám a bratom z bratských starokatolíckych cirkví združených v Utrechtskej únii:

Drahé sestry a bratia,

Obraciame sa na Vás v situácii, kedy sa po dlhých desaťročiach radostného spolunažívania jednotlivých národných cirkví združených v Utrechtskej únii, začínajú objavovať určité signály narušenia vzájomnej dôvery a vnášania prvkov nestability do života našich cirkví i únie samotnej. Z rôznych strán počuť hlasy kategorizujúce členské cirkvi, ba samotných veriacich, na akoby viac a menej „utrechtských“, viac a menej našich, pričom sa napriek veľkej snahe otvoriť sa navonok smerom k Svetu a ekuméne, vytráca porozumenie pre odlišnosť, rôznu úroveň prežívania a potrieb najbližšieho suseda. Zdá sa nám, že hrozí vytrácanie sa pôvodného čara únie, spočívajúcom v skutočnej rozmanitosti zakladajúcich členov a rovnoprávnom rešpektovaní každého jedného. Jednota je v týchto dňoch ohrozená a to aj preto, že ju niektorí možno zamieňajú s uniformitou tlačiacou niektoré biskupstvá a obce do akéhosi jediného vzorového modelu života cirkvi, ktoré snáď nemá opodstatnenie ani vo Sv. Písme, ani v kresťanskej katolíckej tradícii. Modlíme sa a chceme pracovať pre nové porozumenie medzi cirkvami a  obrodenie Utrechtskej únie v súlade s jej podstatou jednoty v mnohosti a úlohami, ktoré jej odkázal jej duchovný otec Ignatius Dölinger. Prosíme i Vás ostatných, k zvýšenému úsiliu pre tento cieľ.

Sústavná duchovná obnova spoločenstiev i jednotlivcov, ktorú nám odkázal sám Pán Ježiš naráža v priestore starokatolíckych cirkví na niekoľko vnútorných prekážok. Máme za to, že v snahe nekriticky otvárať sa Svetu, zatvárame sa pre vlastnú tradíciu, príliš entuziastickým približovaním k jednej skupine sestier a bratov, vzďaľujeme sa skupinám iným. Sestry a bratia, Cirkev síce žije vo Svete, ale nepatrí mu, nie je z neho! Prílišné kompromisy so Svetom nám nutne neprospievajú, môžeme stratiť schopnosť byť orientačným znamením preň. V posledných mesiacoch sa k nám z viacerých zdrojov dostávajú okrem iných i rôzne informácie o prípadoch akceptácie partnerského spolužitia homosexuálne orientovaných dvojíc ako uspokojivého modelu riešenia ich problémov, čomu sa údajne dostáva i požehnania so strany niektorých našich duchovných. Myslíme si, že týmto smerom cesta nevedie a kladieme Vám na srdce, aby ste dobre zvážili mieru oprávnenosti takejto praxe. Uznávame, že mnohí z Vás žijú v spoločenskej klíme, ktorá sa odlišuje od našej - slovenskej, v podmienkach, v ktorých  sú akosi viac priechodné mnohé novoty, než napríklad u nás a kde tlak sekulárnosti a multikulturality je ďaleko silnejší, je dokonca Vašou každodennou súčasťou. Každé ľudské spoločenstvo má popri spoločných problémoch i svoje špecifické, podoba a forma hriechu primiešaného do jeho života sa rôzni. Možno i samotný jeho stupeň. Ale faktom ostáva, že hriech zo Sveta ľudí nezmizol. Nechceme Vás strašiť a nechápte nás prosím zle, pojem hriech používame v týchto vetách v jeho najpôvodnejšom význame, teda míňania sa cieľa. Našim cieľom je Bohočlovečenstvo, alebo nezakalený Boží obraz človeka. Iné partnerstvo, ako priestor aj sexuálneho vyžitia než manželstvo muža a ženy, a to jedného muža a jednej ženy, ktoré je navyše v Cirkvi Kristovej ako znamenie Eschatonu sviatosťou, tento obraz nepripúšťa. Je to obraz precízne predstavený už v knihe Genesis, z ktorej slov vieme, že zväzok muža a ženy je dokonca obrazom Boha samotného!Všetko čo míňa tento obraz ako svoj cieľ a zakaľuje jeho krásu, je hriešne. Odpustiteľné, napraviteľné, ale hriešne. Spoločne veríme, že obrazy z Písma Svätého sú zjavením pravdy ako vôle Božej. V tomto zjavení sú obsiahnuté poklady pravých hodnôt. Nevšímavosť k týmto veľmi ochudobňuje nie len náš duchovný život, ale i ten každodenný.

Drahé sestry a bratia, usilujme sa spoločne o sústavné návraty k fundamentom (prameňom) nášho života a viery, medzi ktorými je i Biblia a to rovnako Starý ako i tzv. Nový zákon.

Srdečne Vás všetkých pozdravujeme a vyprosujeme pre Vás hojné milosti u Nášho spoločného Otca

Vaše starokatolícke sestry a bratia vo viere na Slovensku

V Nitre 11.10.2003

Prehlásenie Mimoriadnej synody SKC pre IBK

V dôsledku situácie, ktorá nastala na zasadnutí IBK, v Prahe, v dňoch 16.-22.11.2003, bola zvolaná podľa § 16 Cirkevnej ústavy SKC  Mimoriadna synoda SKC, aby zaujala stanovisko tak, ako sa to žiada v komuniké spomenutého zasadnutia IBK.

Keďže SKC sa vždy otvorene hlásila k pôvodnému katolíckemu učeniu, podobne ako PNCC, sme nútení na základe nových smerníc IBK opustiť platformu Utrechtskej únie. Chceme však veriť, že v tejto záležitosti nastane raz náprava a nanovo budeme môcť so sesterskými cirkvami tejto únie vydávať katolícke svedectvo, ktoré deklarovali na počiatku starokatolíckeho hnutia jeho protagonisti.

Touto cestou by sme sa chceli úprimne poďakovať tým, ktorí nám prispeli pri našom etablovaní v materiálnom a duchovnom smere, zvlášť Kresťanskokatolíckej cirkvi vo Švajčiarsku a jej diakonickej organizácii Partner sein. I napriek nášmu, kiežby dočasnému rozchodu, si želáme s cirkvami a organizáciami Utrechtskej únie spolupracovať v oblastiach a projektoch, ktoré nebudú v rozpore s našimi postojmi a svedomím.

Mgr. Augustín Bačinský, biskup elektus

Čomu veríme

1. Boh
Boh je bytie, ktoré sa samo dáva. "Som, ktorý som". Boh je láska, pravda, dobro, je jediný a večný. Boh stvoril svet z ničoho svojím Slovom. Boh a svet sú vo vzťahu lásky.
2. Poznanie Boha
V tomto živote nemôžeme Boha poznať priamo, ale len z jeho činov. Rozumovou úvahou môžeme dospieť k tomu, že Boh je. Boh sa zjavuje vo všetkých stvorených veciach a zvlášť v dejinách, ktoré nazývame dejiny spásy. Nad rozumovou úvahou o Bohu je nazeranie posvätného tajomstva. Viera spojená s nádejou a láskou je začiatkom takého priameho nazerania. Boha v našom vnútri zjavuje Duch svätý. Očakávame, že vo večnosti budeme vidieť Boha tvárou v tvár.
3. Pramene zjavenia
Naša viera je odpoveďou na zvesť zachovanú v Písme a pôvodnej apoštolskej tradícii, ktorá sa uzavrela prijatím novozákonného kánonu.
4. Písmo
Sväté Písmo je ľuďmi napísaná a cirkvou zostavená a uchovávaná správa o Božom zjavení. Boh v ňom svedčí o sebe. Pisateľov Biblie inšpiroval Duch svätý, zjavil im pravdu a podnietil ich k zapísaniu. Starý zákon zahrňuje 46 kníh, z toho 7 deuteronomických. Nový zákon tvorí 27 kníh.
5. Tradícia
Tradícia vysvetľuje Písmo a pôvodnú apoštolskú tradíciu ("pratradíciu"), bez toho, aby ju obsahovo menila a doplňovala. Hlboko nimi prenika a aktualizuje ich zvesť v rôznych dobách a prostrediach.
6. Učiteľská autorita cirkvi
Najvyššiu učiteľskú autoritu cirkev prisudzuje ekumenickým koncilom. Bolo ich zatiaľ sedem : 1 nicejský r. 325, 1. konštantinopolský r. 381, efezský r. 431, chalcedonský r. 451, 2. konštantinopolský r. 553, 3. konštantinopolský r. 680-681 a 2. nicejský r. 787. Tieto všeobecné snemy cirkvi na základe Písma svätého a apoštolskej tradície záväzne stanovili, čo je pravá kresťanská viera. Ostatné, neskoršie zhromaždenia miestnych cirkví (nazývané koncily, synody, snemy apod.) majú dielčí charakter. Aj na nich boli vyslovené závažné závery vo veciach viery a mravov, ale nie sú všeobecne záväzné ako koncily ekumenické.
7.Vyznanie viery
Vieru vyznávame v ekumenických symboloch (apoštolskom, nicejsko-carihradskom a athanasiánskom vyznaní viery) a ďalej všeobecne uznávanými dogmami a vieroučnými výpoveďami koncilov nerozdelenej cirkvi prvého tisícročia. Iné vieroučné výpovede neskorších časov môžu byť teologickými pravdami, a to vtedy, ak sa na nich úplne zhoduje učiteľská tradícia všetkých miestnych cirkví reprezentovaných biskupmi. Môžu to byť teologické výpovede na rôznych stupňoch dôležitosti. Najvýznamnejšie články viery sa týkajú trojjediného Boha a Ježiša Krista ako vteleného Božieho Syna (Bohočloveka). Cirkev si váži názory svätých otcov Východu aj Západu, ako aj ďalších učiteľov cirkvi a vracia sa k nim ako k studnici živej vody.
8.Svätá trojica
Je jeden Boh v troch osobách. Tri božské osoby vo zväzku lásky sú Otec, Syn a Duch Svätý. Sú rovnakej podstaty. Prvej božskej osobe sa prisudzuje stvorenie, Synovi (Slovu) vykúpenie a Duchu svätému posvätenie.
9.Ježiš Kristus a Duch svätý
Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. V jeho osobe je spojená božská a ľudská prirodzenosť nezameniteľne, neoddeliteľne a neodlíšiteľne. Duch svätý je všetko naplňujúca a všetko obnovujúca láska.
10. Človek a anjeli
Človek je tvor mysliaci, obdarený slobodnou vôľou. Podľa písiem je človek najdokonalejší Boží tvor na zemi. Človek je Božie dielo, je dušou a telom. Je celý stvorený od Boha. Človek má ctitť Boha, plniť Božiu vôľu a slúžiť Bohu. Písmo sväté na viacerých miestach hovorí o anjeloch, hlavne ako o Božích posloch a ochrancoch, ale aj ako o silách. Úlohu zvodcov, ohováračov a škodcov Písmo pripisuje zlým duchom (Satanovi), ktorí sú spreneverilí anjeli.
11. Cirkev
Cirkev je ľud Boží putujúci dejinami pod vládou Krista viditeľné a neviditeľné spoločenstvo pokrstených veriacich, ospravedlnených a posvätených Kristovou milosťou, pôsobením Ducha svätého. Tento ľud zotrváva na apoštolských základoch, zriadení a bohoslužbe. Cirkev, mystické telo Ježiša Krista, mystérium spasenia, je jedna, svätá, všeobecná (tj. katolícka) a apoštolská. Duch svätý zvoláva Boží ľud do miestnych cirkví.
12.Kňazský ľud
Krstom a birmovaním sú všetci kresťania povolaní k všeobecnému kňazstvu, otvárajú sa darom Ducha svätého (charizmám) a zvestujú Evanjelium. Tým pokračujú v diele apoštolov.
13. Sviatostná kňazská služba
Aby mohla cirkev plniť svoje poslanie, Kristus jej zanechal prostredníctvom apoštolov sviatostnú kňazskú službu. Duch svätý neodvolateľne povoláva niektorých kresťanov, aby sa na nich vkladaním rúk a slovom biskupa prenieslo zmocnenie a príkaz hlavne k zvestovaniu slova Božieho a k sviatostnej službe, k predsedaniu pri slávení eucharistie a k službe ďalšími sviatosťami.
Toto služobné kňazstvo sa deje v troch stupňoch : diakonáte, presbyteráte a episkopáte. Tieto služby pokladáme za Bohom ustanovené. Nositelia každého stupňa služby musia stáť v apoštolskej jednote a katolicite cirkvi. Jej znamením je postupnosť biskupov od Ježiša Krista a apoštolov dodnes (apoštolská sukcesia). Rímsky biskup, ktorého stolec býva označovaný ako stolec Petrov, je prvým medzi seberovnými biskupmi.
14. Bohoslužba - liturgia
Stredom bohoslužby je hlásanie Božieho slova a slávenie Eucharistie. Oboje je rovnako potrebné.
15.Milosť, vykupiteľské dielo Kristovo a jeho privlastnenie
Milosť je účasť na božskom živote. Boh ju udeľuje podľa svojho večného zámeru vďaka Kristovej vykupiteľskej smrti. Tak človek dosahuje spásu tu na zemi i vo večnosti. Ľudia mali na počiatku účasť na Božom živote, ale upadli do hriechu a milosť stratili. Pre Kristove zásluhy pôsobením Ducha svätého dostávame milosť, ktorá je po páde tiež ospravodlivením (zmierením, odpustením). Milosť príjmame vierou v Ježiša. Živá a spásu prinášajúca viera sa prejavuje láskou v podobe konkrétnych skutkov.
Kristus vykúpil celé ľudské pokolenie, ale tým nebol spasený jednotlivý človek. Človek sa musí rozhodnúť, či sa chce podieľať na vykúpení. Boh nás ospravodlivuje tým, že nám privlastňuje Kristovu dokonalú spravodlivosť. Táto milosť nás posväcuje. Robí nás svätými v tom zmysle, že patríme Bohu, ktorý je, ako vyznávame, jediný svätý . K dosiahnutiu večnej spásy sú podľa Písma ľudia predurčení. Boh chce spasiť všetkých ľudí. Žiadny človek nie je vopred zavrhnutý. Predurčenie k spáse je podmienené slobodným ľudským súhlasom. Boh vo svojom najvnútornejšom bytí a vo svojej vševedúcnosti rešpektuje slobodné rozhodnutie. Na poslednom súde budú ľudia posudzovaní podľa viery a lásky, ktorá sa prejavuje skutkami.
16. Mária
Vyznávame učenie vyjadrené v ekumenických vyznaniach viery, vyslovené na všeobecnom sneme v Efeze (r. 431) a tradované v cirkvi spolu s tajomstvom Vtelenia. Mária je panenská Matka Božia (Bohorodička). Je hodná úcty a lásky pred všetkými anjelmi a svätými.
17. Spoločenstvo svätých
Svatí sú všetci ľudia ospravodlivení a posvätení Kristovou milosťou. Sú to tí, ktorí putujú na zemi a tí, ktorí sa očisťujú tou istou milosťou medzi smrťou a posledným súdom. V tomto spoločenstve vyniká oslávená cirkev. Jej členovia odišli zo sveta plne posvätení Kristovou milosťou. Boh ich poctil, cirkev ich ako svätých uznala a my slávime ich pamiatku. Prosíme ich o spoločnú modlitbu k Otcovi skrze Krista. Veríme, že sa prihovárajú za nás, putujúcu cirkev.
18. Sviatosti všeobecne
Sviatosti sú Ježišom Kristom ustanovené a Duchom Svätým oživované znamenia Božej milosti. Sviatostnú milosť prijímame živou vierou a z nej rastie nádej a láska. Sviatosťami sa kresťan podieľa na vnútornom tajomstve lásky medzi osobami Svätej Trojice.
19. Jednotlivé sviatosti
Pôvodom celého sviatostného života je Ježiš Kristus. Jeho cirkev má sviatostný charakter, pretože ako on sám aj ona je znamením Božej milosti. V katolíckej tradícii sa počet sviatostí ustálil na sedem. Najvýznamnejšie a všetkými kresťanmi uznávané sú krst a eucharistia, nasleduje birmovanie, sviatosť zmierenia, pomazanie nemocných, kňazstvo a sviatosť manželstva. Sviatosti sú mystériom lásky najsvätejčej Trojice v kresťanskom živote.

Ekumenizmus

Aký je podľa zmysel a význam ekumenizmu?

V dobe príchodu Pána Ježiša bolo veľa židovských náboženských frakcií, ktoré neboli schopné uznať a prijať Ježiša ako Mesiáša.

Dnes je zasa v určitom slova zmysle veľa kresťanských frakcií, a tak je namieste si pripomenúť Ježišovu obavu: „Či Syn človeka nájde vieru, keď príde po druhýkrát?“ Preto Zjednotená kresťanská Cirkev by mala byť dôležitým predpokladom pre prijatie Mesiáša, Pána Druhého príchodu. Totiž, ako hovorí kardinál Newman, hlavným účelom Cirkvi je pripraviť cestu Pánovi Druhého príchodu. A práve v tom vidím hlavný zmysel a význam ekumenizmu.

Ako by  mala vyzerať zjednotená Kresťanská cirkev?

Na jednej konferencii v Nitre počas prestávky som sa rozprával s vtedajším emeritným biskupom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Jánom Antalom, ktorý bol svojho času vo väzení s J. E. kardinálom Jánom Korcom a boli dobrými priateľmi. Hovorili sme hlavne o ekumenizme. Pán biskup mi v tejto súvislosti povedal: „Viete v rámci ekumenizmu bude ťažké dosiahnuť jednotu hlavne preto, že nikto z nás nebude chcieť opustiť svoju cirkevnú tradíciu“. Áno, práve cirkevná tradícia jednotlivých cirkvi môže byť kameň úrazu, myslím tá, ktorá je zaťažená ľudskými nánosmi na úkor Božieho slova. Avšak iba Božie Slovo v Duchu Svätom nás môže zjednotiť.

História sa opakuje, preto by sme sa mali z nej poučiť, konkrétne z paralel židovských a kresťanských dejín.

Osobne si myslím, že môžeme byť zjednotení na základe Božej vízie budúcnosti. Na to treba však dialóg v Duchu Svätom, pretože konečný cieľ je možné dosiahnuť jednak vďaka Božej milosti, ale aj na základe nevyhnutného dielu zodpovednosti človeka. (arcibskup A. Bačinský)

Nerozdelená cirkev

Nerozdelená cirkev