Ján Krstiteľ, syn Alžbety a Zachariáša, bol Ježišovým príbuzným. Keď mu bolo asi tridsať rokov, Boh ho poveril zvláštnou úlohou. Mal prechádzať púšťou i okolím Jordánu a volať ľudí k pokániu. Prichádzalo za ním mnoho ľudí a načúvali mu. Hovoril im: „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na odpustenie hriechov. Zmeňte sa a neste ovocie, ktoré ukazuje, že vám je ľúto zlých činov, ktoré ste urobili. Súd Boží je blízko.“ Ľudia sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ Ján odpovedal: „Rozdeľte sa s chudobnými o svoj odev aj o svoje jedlo. Prestaňte okrádať a vydierať svojich blížnych, nečiňte nikomu násilie!“ Prichádzalo za ním stále viac ľudí a nechávali sa od neho pokrstiť na znamenie odpustenia hriechov.
Jedného dňa prišiel za Jánom k Jordánu aj Ježiš. Keď vstúpil do vody, Ján zvolal: „Ja by som mal byť pokrstený od teba, a ty ideš ku mne?“ Ale Ježiš nedal ináč a Ján ho musel pokrstiť. Keď potom Ježiš vystupoval z vody, uvidel otvorené nebesia a z nich naňho zostúpil Duch svätý ako holubica. Z neba sa ozval hlas: „Ty si môj milovaný Syn, teba som si vyvolil.“

SVEDECTVO JÁNA KRSTITEĽA
Ján 1, 19-34
Zvesť o kázaniach Jána Krstiteľa sa skoro rozšírila a vzbudila záujem aj neľúbosť. Náboženskí vodcovia aj predstavitelia štátnej moci si s ním nevedeli rady. Poslali za ním kňazov a levitov, aby zistili, kto to vlastne je. Opýtali sa ho: „Kto si? Mesiáš? Eliáš? Prorok? Alebo za koho sa považuješ? Povedz nám to jasne, nech môžeme odpovedať tým, kto nás za tebou poslali.“
Ján im povedal: „Ja nie som ani Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok. Ja len pripravujem cestu Mesiášovi. Za mnou príde ten, ktorému nie som hodný ani rozviazať remienky u jeho obuvi. Idem pred ním a volám k pokániu.“
Nasledujúceho dňa, keď Ján uvidel prichádzajúceho Ježiša, zvolal: „Hľa, baránok Boží, ktorý nesie hriech sveta. To je ten, o ktorom som povedal, že je väčší ako ja. Pri jeho krste som videl, ako Duch svätý zostúpil ako holubica z neba a zostal na ňom. Ten bude krstiť Duchom svätým. Videl som to a dosviedčam, že toto je Syn Boží.“